POZEMKOVÝ KALEIDOSKOP – Ako naši predkovia nadobudli pozemky?

Pôda je jedinečným nenahraditeľným zdrojom, výrobným nástrojom, živiteľkou. Ako sa formovalo vlastníctvo k nej, akým vývojom sme ako vlastníci prešli a kde sa uberáme, si budeme postupne odkrývať v cykle pozemkový kaleidoskop s Ing. Luciou Englartovou, ktorá žije v Novej Dedinke a venuje sa pozemkom už 25 rokov.

Rozhovor s autorizovanou geodetkou a kartografkou, projektantkou pozemkových úprav a realitnou maklérkou.

Pani Englartová, kedy naši predkovia začali byť vlastníkmi pozemkov, na ktorých hospodárili ?

Od revolučného roku 1848, keď bolo zrušené poddanstvo a  z  poddaného, ktorý na pôde robil, sa stal jej vlastník. Išlo o urbárske pozemky, pričom ostatná pôda aj naďalej ostala vo vlastníctve šľachty.

Kde zmizla šľachta, ako sme nadobudli pozemky, ktoré vlastnili?

Prelomovým obdobím pre zmenu v  majetkových pomeroch k pôde boli roky 1919 až 1935. Prvá svetová vojna so sebou okrem nového usporiadania Európy priniesla aj zmeny vo vlastníctve pôdy. V  rámci pozemkovej reformy došlo k presunutiu veľkej časti vlastníctva z rúk cudzej šľachty do rúk slovenských a českých vlastníkov. De facto sa zlikvidovali najväčšie veľkostatky a drobným prídelcom sa pridelilo 247 000 ha poľnohospodárskych pozemkov.

Aký dopad na vlastníctvo k pozemkom mala 2.svetová vojna?

Došlo ku konfiškácii pôdy bez náhrady. Jednalo sa o Nemcov, Maďarov a vtedy zákonom považovaných zradcov a kolaborantov národa. Pôda sa následne pridelila osídlencom zo sociálne najnižších tried Slovákov a Čechov. Pokračovalo sa výkupmi a  pridelením pôdy bezzemkom a maloroľníkom.

Dá sa povedať, že jedným sa bralo a  druhým dávalo. Ako je teda možné, že priemerná výmera vlastníctva jedného vlastníka je na Slovensku necelý 1 hektár?

Je to z  dvoch dôvodov. V  revolučnom roku 1948 štát zavŕšil pozemkovú reformu, keď zabral a rozdelil všetku pôdu nad 50 ha alebo aj menšiu, ak ju vlastník neužíval ale prenajímal. Štát ju pridelil vznikajúcim štátnym majetkom a Jednotným roľníckym družstvám. Druhý dôvod je uhorský systém dedenia – každý rovným dielom, ktorý máme dodnes. Na rozdiel od krajín, kde fungoval rakúsky systém dedenia, kde dedil iba najstarší potomok s povinnosťou vyplatiť ostatných, tak Slovensku patrí prím ako krajine s najviac rozdrobeným vlastníctvom k pozemkom.

Ako je to dnes?

Po zhruba 172 rokoch dedenia a zmien na Slovensku evidujeme takmer 4,5 mil. vlastníkov, na viac ako 8 mil. pozemkov v extraviláne. V priemere tak pripadá takmer 12 spoluvlastníkov na jeden pozemok. Pričom jeden vlastník na Slovensku vlastní priemerne podiel v  23 pozemkoch.

Rada pre Vás…

Chcete si overiť, či váš poľnohospodársky pozemok niekto užíva? Tieto informácie sú verejne prístupné na internetovej stránke ZBGIS.skgeodesy a www.gsaa.sk, kde získate údaj o hospodáriacom subjekte aj o jeho skutočnom využití.

Ing. Lucia Englartová

0915 144 361